Život Prešova
online
online
Po rokoch stagnácie sa počet obyvateľov hlavného mesta opäť zvyšuje
14.06.2021 Bratislava
Bratislava
14. júna (TASR) - Po rokoch stagnácie sa počet obyvateľov Bratislavy
opäť zvyšuje. V roku 2019 pribudlo v hlavnom meste takmer 5000 nových
obyvateľov, najmä vďaka prílevu ľudí z iných častí Slovenska, ale aj zo
zahraničia. Vyplýva to z údajov, ktoré bratislavský magistrát zverejnil
na svojom portáli opendata.bratislava.sk.
Rozdiel v populačnej dynamike medzi metropolitným regiónom Bratislavy a zvyškom krajiny sa podľa bratislavskej samosprávy v najbližších rokoch pravdepodobne prehĺbi, pretože hlavné mesto demograficky odčerpáva ostatné územie, najmä regióny.
"Do Bratislavy denne dochádza takmer 140.000 SIM kariet (niektorí ľudia môžu mať aj viac zariadení). Ukazujú to dáta od mobilných operátov. Najviac 'pendlerov' prichádza z Trnavy, Pezinka, Stupavy a Piešťan," spresnil magistrát. Dáta ukazujú aj vývoj populácie seniorov v Bratislave. Najvyšší podiel žien nad 65 rokov je v bratislavskej mestskej časti Lamač. Tam tvoria viac ako šestinu obyvateľstva.
Cudzinci v Bratislave predstavujú až osem percent populácie a podľa vývoja grafov bude ich podiel do budúcnosti rásť. "Typickým cudzincom v meste je muž v ekonomicky produktívnom veku. Naopak, medzi cudzincami je nízky počet detí a starších ľudí," spresnila riaditeľka sekcie mestských štúdií a participácie Metropolitného inštitúty Bratislavy Milota Sidorová.
Najviac cudzincov sa koncentruje v bratislavskom Starom Meste, ale tvoria aj takzvané klastre v priemyselných areáloch na okrajoch Bratislavy. "Zo štátov Európskej únie u nás najčastejšie žijú Česi, Nemci a Taliani. Z iných častí sveta u nás druhý domov našlo najviac Ukrajincov, Srbov a Rusov," priblížilo hlavné mesto.
Dáta porovnávajú aj zárobky obyvateľov z jednotlivých častí hlavného mesta. Najvyššie pracovné príjmy majú obyvatelia Starého Mesta s priemerným mesačným príjmom 990 eur. Za ním nasledujú obyvatelia Čunova, Lamača a Záhorskej Bystrice. "Naopak, najmenej zarábajúce pracovné miesta obsadzujú obyvatelia Vrakune, Vajnôr a Devína. Priemerný zárobok v Podunajských Biskupiciach dosahuje 603 eur," uviedlo mesto.
Dáta z interaktívnych vizualizácií budú mestu slúžiť ako podklad pri tvorbe politík, strategických dokumentov či na ďalší výskum. Pomôcť majú teda pri efektívnejšom plánovaní rozvoja či skvalitňovania života v Bratislave.
Rozdiel v populačnej dynamike medzi metropolitným regiónom Bratislavy a zvyškom krajiny sa podľa bratislavskej samosprávy v najbližších rokoch pravdepodobne prehĺbi, pretože hlavné mesto demograficky odčerpáva ostatné územie, najmä regióny.
"Do Bratislavy denne dochádza takmer 140.000 SIM kariet (niektorí ľudia môžu mať aj viac zariadení). Ukazujú to dáta od mobilných operátov. Najviac 'pendlerov' prichádza z Trnavy, Pezinka, Stupavy a Piešťan," spresnil magistrát. Dáta ukazujú aj vývoj populácie seniorov v Bratislave. Najvyšší podiel žien nad 65 rokov je v bratislavskej mestskej časti Lamač. Tam tvoria viac ako šestinu obyvateľstva.
Cudzinci v Bratislave predstavujú až osem percent populácie a podľa vývoja grafov bude ich podiel do budúcnosti rásť. "Typickým cudzincom v meste je muž v ekonomicky produktívnom veku. Naopak, medzi cudzincami je nízky počet detí a starších ľudí," spresnila riaditeľka sekcie mestských štúdií a participácie Metropolitného inštitúty Bratislavy Milota Sidorová.
Najviac cudzincov sa koncentruje v bratislavskom Starom Meste, ale tvoria aj takzvané klastre v priemyselných areáloch na okrajoch Bratislavy. "Zo štátov Európskej únie u nás najčastejšie žijú Česi, Nemci a Taliani. Z iných častí sveta u nás druhý domov našlo najviac Ukrajincov, Srbov a Rusov," priblížilo hlavné mesto.
Dáta porovnávajú aj zárobky obyvateľov z jednotlivých častí hlavného mesta. Najvyššie pracovné príjmy majú obyvatelia Starého Mesta s priemerným mesačným príjmom 990 eur. Za ním nasledujú obyvatelia Čunova, Lamača a Záhorskej Bystrice. "Naopak, najmenej zarábajúce pracovné miesta obsadzujú obyvatelia Vrakune, Vajnôr a Devína. Priemerný zárobok v Podunajských Biskupiciach dosahuje 603 eur," uviedlo mesto.
Dáta z interaktívnych vizualizácií budú mestu slúžiť ako podklad pri tvorbe politík, strategických dokumentov či na ďalší výskum. Pomôcť majú teda pri efektívnejšom plánovaní rozvoja či skvalitňovania života v Bratislave.
www.ZIVOTPO.sk
